Jeseň nám ukazuje, aké krásne môže byť nechať veci odísť …

Pociťujete v jeseni melanchóliu, máte sentimentálne nálady, či dokonca zvláštnu tieseň, smútok, depky…??!! Vravíte si, že  je to sychravým počasím, či akousi ťažkou atmosférou vo vzduchu, ktorá na každom kroku pripomína koniec veselého letného obdobia …

Ale aj v pochmúrnom, upršanom, zatiahnutom počasí je čaro a magická sila! Sú to chvíle na stíšenie a zvnútornenie sa a pohladenie svojej duše cez čistenie, cez odovzdanie sa prúdu … prichádza doba na zbavovanie sa všetkého, čo už prezrelo a nespotrebovalo sa … tak ako v prírode.

Je vám za tým smutno a nechcete to pustiť? Tieto emočné stavy sú len ukazovateľ toho, že je čas sa rozhodnúť. Buď tieto energie pustím, rozpustím, opustím, vyčistím – a odľahne mi, alebo neurobím nič a naďalej sa budem cítiť “smutno-jesenne”.

Všetky jesenné energie okolo nás sú tomuto procesu naklonené. Všetko v prírode s týmto súznie a podporuje nás. Tak sa nalaďme na vlnu a prúďme … poddajme sa a uľavme si …

Jednoducho treba nechať s láskou odísť všetko staré, nefunkčné, prezreté. Tak ako to robia stromy, keď zhadzujú staré lístie, ktoré vytvoria prekrásny farebný koberec pod nohami, tak ako vtáci odlietajú a ich spev utíchne – aby sme počuli len šum vetra a čarovné upokojujúce TICHO, tak ako rozvonia obnažená zem na poliach, čo urodila a chystá sa zregenerovať sily.

Je to ako keď bez ľútosti vyhodíme zvädnuté kvety z vázy, ktoré už nekrášlia príbytok, ako keď ostriháme končeky vlasov pre oživenie účesu, ako keď pretriedime skriňu a zbavíme sa všetkého, čo sme vyše roka neobliekli … tak ako keď každý večer s úľavou ukladáme unavené telo a opúšťame deň, aby sme sa ráno zobudili čerství …

… tak aj na jeseň – nechajme odísť všetko, čo nám už neslúži. Zbavme sa všetkého, čo už prezrelo a nespotrebovalo sa … čo už len vädne, chradne a nevládze ďalej žiť. Pretože šťavnaté ovocie, na ktorom sme si pochutnávali už je strávené … Rozlúčme sa a s láskou s tým nefunkčným, čo ostalo a neslúži už k ničomu …  nechajme to odísť … aby k nám po čase, keď aj my si oddýchneme, prišlo niečo nové, lepšie, zdravé, plné energie a radosti …

Vrchol blaženosti je, ak precítime krásu v tom púšťaní a odchode … Tak ako keď sa na pestrofarebné jesenné kopce usmeje Slnko – vtedy všetko žiari silnejšie ako v strede horúceho leta plného života … V jeseni, keď relatívne všetko končí – sa odráža najrýdzejšia zlatá energia, ktorá zaplavuje každého, kto si to všimne, kto sa podvolí a prijíma. A nezabúdajme, že tu žiaru môžme vidieť vždy – stačí si otvoriť srdce a „posvietiť“ si našim vnútorným slnkom …

Všetko má svoj čas a svoj kolobeh. Takže s chuťou do púšťania a plynutia. Podvoľme sa, nechajme odísť … schúľme sa do seba. Zabaľme sa do deky a s teplým voňavým čajom v ruke, alebo horúcim vareným vínkom, oddychujme … a s nádejou dovoľme prúdiť … snívajme o šťastí a radosti, ktorá k nám už teraz – cez takéto láskyplné stíšenie – prichádza …

…s úsmevom a iskrou v oku 🙂

autor: j-s-š

POZNÁMKA: K napísaniu tohto článku ma inšpiroval citát z Myšlienky dňa.