Čarokrásy počasia

 Len diera v oblakoch mi napovedá,
že tam hore okná otvárajú,
že čerstvý vzduch nám posielajú,
že nádej opúšťa nás posledná…

A mrholenie prezrádza mi zase,
čo raz za čas nám dušu očistí.
A čo vlastne púšťame si do mysli?
Samé bezvýznamné hlúpe nezmysly…

A keď blesk z čistého neba zreve,
to nieje beznádejný výkrik v hneve…
Ani boží ukazovák, hrozba –
to Láska krikom zobúdza nás zo sna…

Aj v snehových vločkách sa mi ukazuje čosi…
… keď na stráži stoja cencúle a mráz.
To anjeli medzi ľuďmi poletujú …
a len blázni bránia sa, keď ich zachraňujú …

Viem, že slnko opäť zažiari,
veď v tieni dlho žiť sa nedá.
Na koži závan safari …
a čierna myšlienka je zrazu krásna snedá…

autor: j-s-š