POVEDZ TO MANDALE: téma CLIVOTA

Ostala som sama. Všade ticho, šero … a také zvláštne predsviatočné šimranie v brušku …

Ostala som sama, ale len na chvíľu … Aj tak mi ostalo trošku clivo …

Tak som to dala na papier … vôbec nič som neriešila. Rozumom som vybrala len techniku – suchý pastel. Vedela som len to, že dnes nechcem kresliť pevné tvary. A ak, tak minimálne. Začala som maľovať mandalu – bez základnej siete, bez náčrtu, bez myšlienok … ruka si sama vyberala farby.

V polovičke tvorby bola mandala tak pochmúrna a nepekná, až som mala nutkanie skončiť a začať odznova, úplne inak … Ale vydržala som, prekonala som túto krízu a maľovala ďalej. Po chvíli sa moje pocity zmenili a mandala dostala tento vzhľad:

mandala „Smutnokrásna“ (autor j-s-š)

Samotný proces tvorby má pre mňa silný odkaz:

“Život je proces … vývoj, pohyb. Pokiaľ dýchaš, všetko sa mení, vyvíja … Žiadna chvíľa nie je rovnaká … Každá situácie sa zmení. Aj to nepríjemné má v každej chvíli iný odtieň … stačí vydržať a nevzdávať sa. Niekedy ani nemusíme nič robiť a samo sa rozvidnie … tak ako samo príde ráno, tak ako prišiel Slnovrat, tak ako sa sám vráti ten, kto ťa miluje … Udrž sa v pluse, nech sa deje, čo sa deje … a samo sa rozjasní”. 

Vyskúšajte to aj Vy – maľujte mandaly a rozprávajte sa s nimi. Určite Vám odpovedia, pohladia, dajú radu … neviem ako, ale funguje to 🙂

S úsmevom a iskrou v oku

j-s-š

🌟 Jednou z ciest, ako spracovať vnútorné rozladenie je – vymaľovať sa z neho …

🌟 Jednou z ciest, ako sa nezblázniť od šťastia je – vymaľovať sa z neho …

Cieľom je udržiavať si zdravú rovnováhu radostného žitia. Návodov a rád, ako na to je nespočetne mnoho. Treba si nájsť ten svoj. Jeden typ ponúkam aj ja. Zistila som, že sa to dá docieliť veľmi príjemnou, zábavnou a relaxačnou metódou – maľovaním mandaliek. Ako na to, sa detailnejšie učíme napríklad aj na mojich workshopoch.

DNES BONUS NA ZÁVER:

K tomuto celému dnes prikladám aj báseň, ktorú som napísala už pred pár rokmi … ale tak veľmi sa dnes hodí k tejto téme …

Diera v oblakoch

Len diera v oblakoch mi napovedá,

že tam hore okná otvárajú,

že čerstvý vzduch nám posielajú,

že nádej opúšťa nás posledná…

A mrholenie prezrádza mi zase,

čo raz za čas nám dušu očistí.

A čo vlastne vpúšťame si do mysli? 

Samé bezvýznamné hlúpe nezmysly…

A keď blesk z čistého neba zreve,

to nieje beznádejný výkrik v hneve…

Ani boží ukazovák, hrozba – 

to Láska krikom zobúdza nás zo sna…

Aj v snehových vločkách sa mi ukazuje čosi…

… keď na stráži stoja cencúle a mráz.

To anjeli medzi ľuďmi poletujú …

a len blázni bránia sa, keď ich zachraňujú … 

Ja viem, že slnko opäť zažiari,

veď v tieni dlho žiť sa nedá,

na koži závan safari …

a čierna myšlienka je zrazu krásna snedá..