V rámci ranného venčenia môjho psíka si v tieto krásne slnečné dni vykonám ranný rituál. Našla som si kúsok Zemičky, kde sa vždy „zašijem“ sama so sebou. Je to pár metrov od bytovky, v ktorej bývam, ale v dostatočnom súkromí – výhoda života na dedine. Pozdravím sa so Slniečkom, vedomými pohybmi pouvoľňujem zablokované miesta v hlave a následne v tele, pranayamou si vyvetrám myseľ, presvetlím do pozitívna každú bunku v tele, nazbieram zdravím nabitú mladú žihľavku na ranný očistný čaj – a poberiem sa s Brigitkou domov na raňajky.
Dnes – na veľkonočnú nedeľu, som dostala bonus navyše. Stretla som sa s Bohom … No fakt!
Bola som v záverečnej fáze cvičenia, v ľahkej meditácii, keď sa zrazu Brigitka s brechotom rozbehla k záhumienkom neďalekých domčekov. Dobehla som ju až pri pánovi domu, ospravedlnila som sa mu a chcela som sa vrátiť naspäť „k sebe“ … On sa však na mňa milo usmial a spýtal sa ma, či cvičím jogu. Prikývla som. Pokračoval: „Paní, milujete Boha?“ S úsmevom som mu povedala, že áno – a čakala som, čo bude nasledovať ďalej …
„Chcel by som Vás poprosiť, či by sme sa spolu pomodlili“ …
Stáli sme tam, asi 2 m od seba … starší pán v tesilkách a svetlomodrej košeli, ja naboso, v legínach a tričku a Brigitka, ktorá pobehovala okolo nás. Nádherné nedeľné slnečné ráno. Kľud, mier, spev vtáčikov … ja a ten ujko. „Začnite – tak po svojom.“, vyzval ma.
Otočila som sa k Slnku, zavrela oči, otvorila dlane a začala som ďakovať za túto chvíľu, za toto stretnutie, za svoj dych a za všetko, čo prežívame, čo teraz spolu cítime a vnímame, … za život, za zdravie, za lásku, ktorú cítime cez srdce.
Potom začal pán. Ďakoval za to isté, len svojimi slovami, kresťanskou rétorikou, spomenul Ježíša a jeho vzkriesenie, vzkriesenie v nás a opäť niekoľkokrát poďakoval – a ja s ním.
Ámen 🙏🏻
Stretli sme sa s Bohom. Viem to. Bol tam s nami. Bol v nás …
Bola to čarokrásna chvíľa, ktorá sa ťažko opisuje. Ale bola. Prežila som ju s tým cudzím človekom. Nepotrebovali sme na to ani kostol, ani kazateľa, stačili nám naše otvorené srdcia …
PS: Kedysi by som sa pri prvých náznakoch takéhoto rozhovoru otočila na päte a odišla preč s presvedčením, že do mňa bude tento človek hustiť nejaké svoje presvedčenia, že sa ma bude snažiť priviesť na jeho chodníčky viery a pod. Bol to nejaký blok vo mne, cez ktorý som sa mala vôči podobným situáciám na pozore … o aký nádherný prežitok by som bola prišla, keby som to urobila dnes zase !!!
Tentokrát som to nechala plynúť … a stretla som sa s Bohom !
ĎAKUJEM ☀️ ĎAKUJEM ☀️ ĎAKUJEM
Máme nádherné slnečné dni – akoby nám tam zhora aj cez počasie nádej posielali. Myslím, že v týchto dňoch môžme v každej sekunde stretnúť Boha. Záleží len na nás, či to dovolíme …
Nádherné vzkriesenie … NOVÝ DEŇ = NOVÉ ŠŤASTIE priatelia …
S úsmevom a iskrou v oku
autor: j-s-š